Politika antisemitizmu a Holokaust

Politika antisemitizmu a Holokaust

Zdrvujúce zábery z oslobodených vyhladzovacích táborov, ako aj skúsenosti preživších, ktorí sa vrátili z Hitlerom sľubovanej „novej vlasti na Východe“, v roku 1945 verejnosti definitívne potvrdili šuškané informácie o priemyselnom vraždení európskych Židov.

Memento holokaustu sa stalo morálne najťažším bremenom obžaloby režimu NSDAP v Nemecku a i jeho spriatelených vlád národnosocialistickej Európy. Genocída dovtedy bezprecedentných rozmerov zákonite rezonovala ako jeden z ústredných aspektov „vyrovnávania sa s minulosťou“ aj v povojnových procesoch s protagonistami bývalej éry.

V niektorých krajinách sa participácia na pokuse vyhubiť Židov zaradila medzi najzávažnejšie obvinenia, inde zas spolupáchateľstvo na tomto zločine bolo len jedným zo spektra pomyselných „čiernych bodov“ kolaborantských režimov a ich osobností.

Konferencia, usporiadaná Múzeom Slovenského národného povstania 7.-8. septembra 2016, zacielila svoju pozornosť práve na tento v slovenskej historiografickej literatúre spomínaný rozmer. Šestnásť príspevkov (13 štúdií a 3 reflexie) od referujúcich, pôsobiacich v Európe i Amerike , vnáša do problematiky dôležitú komparatívnu dimenziu a posúva nás o krok bližšie k pochopeniu celoeurópskych konštánt i národných špecifík trestnoprávneho stíhania aktérov politiky holokaustu po roku 1945.

Kniha je dvojjazyčná.