Kyselá těšínská jablíčka

Kniha Kyselá těšínská jablíčka

Těšínske jabĺčka. A ešte kyselé ... Mohlo by sa zdať, že spájať niečo také s vojnami, hoci polozabudnutými, sa ani trochu nehodí. Veď akéže plané sľuby či nádeje alebo márne utešovanie, ako si každý pod tými jabĺčkami predstaví. A predsa asi najlepšie vystihujú obsah knižky. Na územie Těšínskeho kniežatstva si po prvej svetovej vojne robili nárok Československo a Poľsko a našli pre to dostatok historických, ekonomických i etnických argumentov. V januári 1919 spor vyvrcholil sedemdňovou vojnou, v ktorej najprv československé légie obsadili väčšinu Těšínska, aby neskôr z rozhodnutia politikov ustúpili na hranicu popri rieke Olši, ktorej sa v Poľsku hovorí Olza. Časti Těšínska, ktorá pripadla Československu, sa preto v Poľsku začalo hovoriť Zaolžie a jej návrat sa stal jednou z konštánt poľskej zahraničnej politiky a predovšetkým československo-poľských vzťahov.

Na konci septembra 1938 prinútila poľská vláda Mníchovskou dohodou práve zdeptané a olúpené Československo, aby jej pod hrozbou vojenského útoku Zaolžie vydalo. S koncom druhej svetovej vojny sa spor o Tešínsko rozhorel znovu a tentoraz to tiež boli československí vojaci, ktorí obsadili v júni 1945 časť Ratibořska. Opäť sa museli stiahnuť a v ďalších mesiacoch tu proti sebe na oboch stranách hranice stáli mohutné vojská čakajúce len na rozkaz k útoku.

Keby nebolo sovietskych jednotiek, ktoré ich od seba oddelili ... Nakoniec na zásah Stalina museli obe krajiny uzavrieť v roku 1947 spojeneckú zmluvu, ale hraničné otázky definitívne vyriešili až o jedenásť rokov neskôr. Tešínsko s jeho pestrým národnostným zložením prežilo medzi rokmi 1918 a 1947 naozaj veľa ťažké chvíle, prenasledovanie tú spoznali na vlastnej koži Česi, Poliaci, Nemci, Šlonzáci aj Židia, ktorí mnohokrát uverili planým sľubom prebúdzajúcim plané nádeje.