Č.92 O dráčikovi Spáčikovi

Pamätáte si ešte na dráčika Háčika? Jeho príbeh sa šťastne skončil svadbou s drakulienkou Okulienkou. Nuž a po svadbe sa im, ako správnym manželom, narodil syn. Ale beda! Nebol to syn po akom by Dráčik Háčik túžil - o háčkovaní nechcel ani počuť! Stále iba spal. Ani mamičkin „rýchlokys" nemal veľmi v obľube. A navyše nevedel povedať "R"! Spáčika trápilo, že nevie svojim rodičom urobiť naozajstnú radosť, a tak sa vybral do sveta, aby si tam vydobyl dračiu slávu. Najprv si však zašiel po radu ku svojej prababke Eleonóre. Tá ho najprv prehovárala, že dračiu slávu najlepšie získa učením, alebo tak, že niečo poriadne zmajstruje - ponúkla mu na pomoc aj dračiu príručku, ktorú vlastnoručne napísala, ale Spáčik ju odbil s tým, že na učenie a majstrovanie nemá čas, lebo stále iba spí. Ostala mu teda posledná možnosť - hrdinský čin - a tým je pre draka únos princeznej. Dráčik Spáčik sa teda vybral rovno na kráľovský hrad. Išiel peši, pretože sa bál lietať, no napokon sa predsa len musel premôcť a vysoké hradby, ktoré ho delili od vytúženej princeznej - preletieť. A keďže sa Spáčik ukrutne bál výšok, letel so zatvorenými očami! Či sa mu únos napokon vydarí a či sa vo svete konečne naučí povedať „R", to sa dozviete z tejto milej dračej rozprávočky.